CZSK: Moje zvyšovanie slobody nekončí a preto som sa rozhodol sprostredkovať vám nové spôsoby, ako nad slobodou rozmýšľam. Z predchádzajúcich vydaní asi chápete, že stratégia “počkáme si, kým sa zmení svet/systém” nie je úplne realistická - nemusíme sa dočkať.
Hľadanie “úniku” však tiež nie je cesta, mali by sme robiť niečo pozitívne, produktívne, či kreatívne, čo nám slobodu prinesie. Skrývať sa pred možnou neslobodou asi nie je optimálna stratégia.
V skvelej knižke Atlas Shrugged došlo presne k takémuto úniku - produktívni ľudia ušli pred mainstream spoločnosťou do Galtovho údolia, počkali si na krízu, pretože “zastavili motor sveta” a keď spoločnosť zistí, že bez nich nedokáže fungovať, tak sa chceli vrátiť.
Lenže… žiadna kríza nemusí prísť, minimálne nie počas nášho života. A čo dovtedy, budeme si pestovať mrkvičku, okopávať záhradku sami pre seba alebo skúsime radšej využiť svoj potenciál naplno? V titulnom obrázku je “temný les”. Ten je lunarpunkovou verziou galtovho údolia, kam ale neutekáme čakať pred krízou, ale budovať nový svet. Je to “nekonečný priestor pre myseľ a kreativitu”, v ktorom ostaneme tvoriť hodnoty bez ohľadu na to, či sa vo svete deje kríza alebo niečo iné.
Samozrejme, na to všetko je dobré zmeniť aj ďalšie veci, ktoré robíme - napríklad skúsiť vystúpiť z uvažovania vo forme hierarchií. Problém s hierarchiami nie je len o tom, že by nás priamo obmedzovali (často život v hierarchii znamená hipsterský office s beanbagmi, kombuchou v chladničke a ping-pongovým stolom), ale aj o tom, že nemáme správnu spätnú väzbu - pochvala od šéfa, vs. ocenenie vyprodukovanej hodnoty vo forme zisku.
Peer to peer vzťahy sú pestrejšie a podľa mňa naplňujúcejšie.